Znovuzporněný křesťan

Nezávazná diskuze o čemkoliv, co se nehodí jinam.
Uživatelský avatar
dodo
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Ženy
ve věku od: 0
ve věku do: 90
Výkřik do tmy: Cítím se spasen :D
Příspěvky: 249
Dal: 104 poděkování
Dostal: 45 poděkování

Znovuzporněný křesťan

Nový příspěvek od dodo »

Myslím že by stálo zato o týhle knize podiskutovat.....
Knihu napsal Mark Driscoll a jmenuje se Znovuzporněný křesťan

Zde odkaz na křesťanské fórum o pedofilii kde je to téma také.
malou
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 6
ve věku do: 12
Výkřik do tmy: miluji holky i zeny a porad cekam na tu pravou lasku
Příspěvky: 357
Dal: 1 poděkování
Dostal: 20 poděkování

Re: Znovuzporněný křesťan.

Nový příspěvek od malou »

Ahojky,

Doposud jsem se tomuhle tématu trošku vyhýbal,ale když už se to tu na forumu přímo hemží vírou a křestanstvím,tak k tomu dám svúj názor.

Není vědecky dokázáno že búh existuje,není ani vědecky dokázáno že búh neexistuje.K tomu že přespříliš fanatické víry múže přinést problémy,nepotřebujeme ani vědce.Stačí si přečíst nějakou historickou knížku nebo si pustit televizi.

O sobě múžu říct,že jsem z 99 procent ateista a i to 1 procento příž váhám,pokud bych připustil existenci něčeho jiného,než to co vidím kolem sebe.Já si myslím že život nestvořil búh nebo něco jiného ale že se to stvořilo-prostě tak bez pomoci něčeho nadpřirozeného.

Další věc proč jsem spíš ateista,je to,že když stvořil búh svět-tak kdo stvořil boha?On určitě nemohl vzniknout sám od sebe.Nebo jo?

Tu knížku si možná přečtu ale jako nekřestana mě asi neosloví.Mi dokonce v rodině ani neslavíme vánoce a u mě v bytě ani nemám stromeček.Ale nechlubým se tady s tím,nemám nic proti věřícím či křestanúm,ba naopak svobodu věřících,trochu váhám co se tíče muslimú,by měl stát chránit.

Taky jsem ale rád že žiju v české společnosti,kde se podle posledního sčítání lidu,jenom asi 15% obyvatel hlásilo k nějaké církvy,což je 1 místo na světě.
Uživatelský avatar
Jeremy
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 4
ve věku do: 23
Výkřik do tmy: Milovať okrem iného znamená vážiť si objekt svojej túžby. Dosť na to, aby som nezradzoval jeho dôveru...
Příspěvky: 487
Dal: 596 poděkování
Dostal: 351 poděkování

Re: Znovuzporněný křesťan.

Nový příspěvek od Jeremy »

malou píše:Ahojky,

Doposud jsem se tomuhle tématu trošku vyhýbal,ale když už se to tu na forumu přímo hemží vírou a křestanstvím,tak k tomu dám svúj názor...
Ahoj malou,
dalo by sa povedať, že by som s tebou súhlasil. Od mala som vyrastal v rodine, kde som nebol tlačený k náboženstvu, nikto mi nenútil Boha. Vlastne to bolo presne naopak. Keď som ešte ako malý fagan našiel v pivnici oloveného Ježiša na kríži a sväté obrázky po babičke, no a kto vie prečo, vytiahol to všetko do svojej izby, postavil si improvizovaný oltár a začal vyhlasovať, že ja verím, všetci maly zo mňa akurát veľkú srandu. To som mal možno 7 rokov. Dostalo sa mi od mamy vyjasnenia v zmysle, že verím bludom a nech sa vspamätám. Našťastie nikto nemal sklony presadzovať neslobodu viery a môj malý oltár nikto nevypálil, aj keď u brata, ktorý so mnou zdielal izbu, ma to celkom prekvapilo *dont_know* Pomaly, nenápadne, som ho zneškodnil sám a prijal vieru domácej väčšiny. Všetko ma utvrdzovalo v tom, že som spravil dobre. Neznáma pani, ktorá mala potrebu ma odchytiť na ulici s kamarátom (mali sme možno 10 rokov) a po zistení, že nechodíme do kostola mi oduševnene vysvetlovať, že to predsa musíme a ak nie, bude z neba padať oheň, bola v tomto ohľade veľmi presvedčivá, rovnako ako spolužiaci v škole, ktorích rodičia z nejakého dôvodu prinútili chodiť na náboženstvo a vzbudzovali vo mne predstavy o Bohu ako o staršom pánovi s bradou, ktorý sedí na obláčiku a stará sa o to, aby sme sa mali dobre a nič zlé sa nám nedialo. Cestou zo školy som svojho takto postihnutého kamaráta pravidelne ničil argumentami a vyvracal jeho presvedčenie. Po rokoch, ako dospelý muž, mi dal za pravdu a stal sa z neho ateista. Kolega v práci mal síce už vyzretejšie predstavy a bol na mňa v týchto debatách lepšie pripravený, a tak som ho akurát mietsami privádzal k záchvatom hnevu, ale nedal sa otočiť. Jeho tvrdenia, že by som nemal súdiť kňazov, ktorí zneužívajú deti, zase poriadne nadzdvyhli mňa a tak o zábavu bolo v práci postarané *hunter* Pri náhodných kontaktoch s kázaním černoprdelníkov, som už nemal o čom pochybovať. To posledné, čo by som v sebe dokázal obhájiť, bolo niečo ako môj pán, ktorý prekypuje žiarlivosťou na svoje postavenie, snahou pomstiť sa každému, kto by ho neoslavoval a dychtivosťou odvďačiť sa tomu, kto by ho prijal. Nikdy som nebol materialista a táto ideológia mi prišla rovnako odpudivá, vlastne som sa celkom intenzívne venoval filozofii a takéto obchodovanie s mojou dušou mi prišlo neakceptovateľné, obzvlášť, ak by malo prebiehať v réžii niekoho postihnutého žiarlivosťou, pýchou a pomstychtivosťou. Už nie som práve majmladší, takže toto nie je koniec môjho príbehu, patrne k zármutku pár verných čitateľov, ktorý sa rozhodli toto celé čítať :[

Takže teraz počúvajte múdrosti straého muža, ku ktorým dospel ...alebo to aspoň skúste :P Verím v Boha. A pri čítaní tvojej reakcii vo fóre, malou, som nezostal zaskočený, pretože sa vyjadruješ podobne ako veľa iných. Aj keď bežne na túto tému ľudí neobťažujem, takmer vždy sa pri snahe vysvetliť si stanoviská zasekneme na tom, že človek síce neverí, ale keď sa ho spýtam, čomu to vôbec neverí a teda čím je pre neho ten Boh, ktorého odmieta, jednoducho nevie. A dá sa to pochopiť, keďže to nie je jednoduchá téma a v pozícii v akej som bol sám vychovávaný, som tiež v začiatkoch nemal veľa chuti púšťať sa do štúdia toho, o falošnosti čoho som bol vnútorne presvedšený. Ale cez tiahnutie k filozofii som to ľahko prekonal a zmenil názor a tak skúsim na teba reagovať:

- Samozrejme, snáh zneužiť vedu k dokázaniu existencie Boha bolo veľa, rovnako ako k dokázaniu opaku. Žiadna u mňa neobstála už len preto, že moja viera je duchovná a veda až na malé výnimky (tiež som sa zaujímal o psychológiu *book* ), sa snaží pracovať s tým ako si písal aj ty sám, čo môžem vidieť. Jediný experiment v tejto otázke, ktorý prijímam, je vnútorný a osobný.

- Zbožnosť, či už kresťanská, alebo aj iná, bola často príčinou neskutočne otrasných a ťažko pochopiteľných vecí. Lenže viera nie je niečo, čo si prečítaš a máš to a môžeš sa podľa toho chovať. Viera je cesta, hľadanie a prijímanie a tak musí byť pre každého trochu iná. Nie sme dokonalí a tak musí a dochádza k tomu, že si jednu a tú samú vec každý vysvetluje inak. Pani z príbehu, vyhrážajúca sa ohňom, žiarlivý a mstivý boh, v ktorého veria aj niektorý kňazi, či bradatý pán z obláčku môžu byť príkladom. Aj vo vnútri katolíckej cirkvy sú rozpory. Sú tam ľudia, ktorý sa neskutočne blížia môjmu pohľadu a tiež taký, ktorým sa mu neskutočne vzďalujú.

- Ak by som mal veriť iba tomu, čo vidím okolo seba, musel by som byť materialista a to znamená, pachtiť sa zásadne po veciach, ktoré si môžem ohmatať či vidieť. Nič iné by pre mňa nemalo cenu. Keďže to nemôžem vidieť, nemôžem tomu veriť a tak nemá význam sa o to snažiť. Musel by som človeka a sám seba chápať ako často interpretované telo z mäsa a kostí, ktorého nadstavbou sú len hormóny a rôzne iné látky, ktoré určujú to, ako sa chová a čím je. Láska je chemický proces a človek je stroj. Určite to je vecou názoru, ale s takým názorom sa nedokážem a nechcem ztotožniť. Ja si myslím, že "číslo 5 žije" *dance*

- Otázka sliepky a vajca je notoricky známa a zdá sa, že nekonečná. V materiálnom ponímaní, kde dokážeš veriť iba zmyslom a teda vnímať iba veličiny ako čas a priestor, to tak asi bude. Ja však verím, že "oči sú slepé a treba hladať srdcom" (pán Saint-Exupéry mi iste odpustí ;) ). Ak všetky tieto pojmy chápem ako len malú a nie veľmi podstatnú časť univerza, otázka kto a kedy stvoril univerzum (Boha) mi prestáva dávať zmysel. Zjednodušene verím, že Boh tu je (nie bol a bude). A tak veličiny ako čas, ktorej podstatu dáva On, ho nemôže určovať.

- A ešte k 15-percentným... Nepopieram, že česká spoločnosť prevažne nerieši duchovné otázky (je výrazne materialistická) a vieru vníma podobne ako ty. To ma naozaj mrzí. Nie kvôli číslu v sčítaní obvateľstva či kvôli viere, ale kvôli človeku a tomu, kam smeruje. Samozrejme opýtaný v dotazníku neodpovedali na to, či niečo riešia, ale či sa hlásia k nejakej cirkvy. Ja sám by som mal problém pomenovať cirkev, ku ktorej patrím, ale cez to všetko v Boha verím.


A teraz už skutočný záver (naozaj by ma zaujímalo, koľko z vás sa prepracovalo až sem). Samozrejme nie všetci neveriaci sú materialisti a určite veľa z nich sa zaoberá vecami, ktoré "robia človeka" a berie vážne Exupéryovský odkaz. Takýto človek ale podľa mňa niečomu verí. A či to Niečo nazve Bohom, alebo to nedokáže pomenovať, nie je až tak dôležité. V každom prípade si myslím, že schopnosť takéhoto pomenovania pomáha človeku viac a lepšie o sebe premýšlať, alebo inak, v rámci možností sa vzďalovať materialistickému poňatiu sveta. Často skôr rozumejú pomenovaniu Láska ako Boh, ale ono aj tí postihnutí (rozumej veriaci) často tvrdia, že Boh je Láska. Možno mnohé záleží od prekonávania predsatvy bradáča na obláčku k niečomu skutočnejšiemu. A nikdy neverte tomu, čo mi kedysi povedal brat a síce, že ja nemôžem vieru v Boha definovať vlastným spôsobom, pretože pojem Boha "vlastnia" iný (cirkev a jej zástupcovia) a oni mu dávajú aj význam. Čiže ja musím logicky veriť v niečo iné, ak to definujem inak. Ale ono aj tí "zástupcovia" často hovoria protichodne. Boh je cesta a tá nie je pre nikoho z nás rovnaká.

A pre úplnosť, toto nie je snaha vyvolať žiadnu veľkú svetonázorovú bitvu, ale len opis toho, ako to vidím ja ;)
Uživatelský avatar
Jednorozec
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 9
ve věku do: 30
Výkřik do tmy: Zázraky se dějí, jen zatím bohužel vždy někde daleko...
Příspěvky: 2497
Dal: 4 poděkování
Dostal: 289 poděkování

Re: Znovuzporněný křesťan

Nový příspěvek od Jednorozec »

"pachtiť sa zásadne po veciach, ktoré si môžem ohmatať či vidieť"
Tohle je dost zjednodušený pohled na svět. Důkaz existence něčeho ani omylem neznamená, že to musím vidět či mít možnost nějak změřit. Já mohu existenci něčeho prokázat zprostředkovaně, díky dopadu na něco jiného (člověka věci). Ve skutečnosti cokoliv vidím či měřím/vážím tak to dělám zprostředkovaně díky vlivu té věci na věci ostatní... Míč vidím tak, že se od něj odrazí světlo to doputuje do mého oka, tam se převede na elektrický signál a pošle do mozku....
Existence boha by se takto vlastně dala snadno dokázat, protože má dopad na lidi.. Problém je v tom , že stejný dopad může mít i jen pouhá domněnka o jeho existenci.
Myslím, tedy jsem, to je vlastně jediné, co s jistotou mohu říct, zbytek je otázkou víry....

A česká (o něco méně moravská) společnost je více materialistickou čistě díky své otřesné historické zkušenosti a šanci se na pár desetiletí vymanit z povinné náboženské výchovy (což není zásluha komunistů to začalo už za první republiky). Ono když si projdete jak roztomile se církve chovali k lidem a jak potírali jedna druhou, tak se není co divit.... Taky je dobré si všimnout, že i při onom sčítání byl rozdíl mezi člověkem věřícím a člověkem který se hlásil k nějakému konkrétnímu náboženství.
Před pár sty lety bylo víra v Krista bez prostředníka (církve) důvod ke křížovým výpravám a kremaci za živa, dnes už daná církev nemá naštěstí moc něco takového používat....
Uživatelský avatar
Jeremy
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 4
ve věku do: 23
Výkřik do tmy: Milovať okrem iného znamená vážiť si objekt svojej túžby. Dosť na to, aby som nezradzoval jeho dôveru...
Příspěvky: 487
Dal: 596 poděkování
Dostal: 351 poděkování

Re: Znovuzporněný křesťan

Nový příspěvek od Jeremy »

Jednorozec píše:"pachtiť sa zásadne po veciach, ktoré si môžem ohmatať či vidieť"
Tohle je dost zjednodušený pohled na svět. Důkaz existence něčeho ani omylem neznamená, že to musím vidět či mít možnost nějak změřit. Já mohu existenci něčeho prokázat zprostředkovaně, díky dopadu na něco jiného (člověka věci). Ve skutečnosti cokoliv vidím či měřím/vážím tak to dělám zprostředkovaně díky vlivu té věci na věci ostatní... Míč vidím tak, že se od něj odrazí světlo to doputuje do mého oka, tam se převede na elektrický signál a pošle do mozku....
Že je to zjednodušený pohľad na svet súhlasím, ale ak to malo byť myslené ako oponentúra voči mne, tak tomu nerozumiem. Písal som o materialistickom videní sveta, ktoré uznáva len matériu a ktoré nezdielam. A nie som si istý, či tomu príkladu s loptou rozumiem, keďže všetky pojmy v ňom spomenuté sú vnímateľné zmyslami a meratelné, takže nijak fakticky nepopiera možnosť uveriť niečomu iba v zmyslovej rovine.
Jednorozec píše:A česká (o něco méně moravská) společnost je více materialistickou čistě díky své otřesné historické zkušenosti a šanci se na pár desetiletí vymanit z povinné náboženské výchovy (což není zásluha komunistů to začalo už za první republiky).
Netrúfam si presne zdôvodniť materializmus v českej spoločnosti, ale našiel by som dôvod (možno dôležitý), prečo podľa mňa je v ČR tak výrazne odmietaná viera ako taká a vlastne som to už tak trochu nadhodil pred tým. Ľudia nerozumejú pojmom viery a to často platí aj o tých, ktorí by o sebe povedali, že sú veriaci. Často nerozumejú pojmom hojne používaným v teologickom prostredí úplne prirodzene a s akýmsi očkávaním, že všetci vedia o čom je reč. A pri tom v českom prostredí je dosť kompetentných ľudí, ktorí o tom môžu rozprávať, len nedostávajú veľa mediálneho priestoru, čo zase z podstatnej časti vyplýva aj z malého dopytu. Na Slovensku je síce priznaných veriacich podstatne viac, čo je ale pre mňa dosť paradoxné, keďže skutočných morálnych osobností v tejto oblasti máme skutočne neporovnatelne menej a priestor širšie osloviť ľudí ešte dostávajú prevažne tí, ktorých nemôžem považovať za osobnosti a už vôbec nie za morálne. Ešte pred pár rokmi by som asi povedal, že aj preto na Slovensku síce "produkujeme" kresťanov vo veľkom, ale prevažne s akousi tradicionalistickou nálepkou, kedy človek síce chodí do kostola a označí sa za kresťana, ale vlastne poriadne netuší, čo to znamená a v zásade iba dodržiava tradíciu bez duchovnosti. Dnes si však myslím, že aj takáto nenaplnená, alebo inak, vyprázdnená viera má veľký význam, pretože cez ňu sa človek môže jednoduchšie dostať aj k tým v našom slovenskom prostredí riedko zastúpeným osobnostiam, ktoré svoju vieru úprimne vnútorne žijú a dokážu tak osloviť a "naplniť" túto vyprázdnenú vieru. A táto skutočná viera nie je o tom, že len verejne pritakávam udalostiam opísaným v Biblii, ako nepoškvrnené počatie, množstvo zázračne uzdravených či oživených a v neposlednom rade zmŕtvychvstanie, ale hlavne prijímam bohatý duchovný odkaz a vytesňujem hmotné statky na periférium vlastných priorít, pričom vyznávam svojho Pána v inom než materiálnom svete.