Životný príbeh jedného hebefila

Životní příběhy a zkušenosti uživatelů, které zároveň nebyly publikovány na titulní straně webu - nebojte se přispět svými osudy a historkami, ať už pro usmání nebo hledání pomoci či podpory. (V případě publikování na webu jsou témata přesunuta do sekce Články, kde se k nim může vyjádřit i veřejnost.)
Uživatelský avatar
semper
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Dívky a ženy
ve věku od: 13
ve věku do: 19
Výkřik do tmy: Tých, ktorí sa oneskoria potrestajú dejiny- Michail Gorbačov 1.10.1989
Příspěvky: 37
Dal: 8 poděkování
Dostal: 16 poděkování

Životný príbeh jedného hebefila

Nový příspěvek od semper » pondělí 17. 6. 2019, 6:18:43

Ahoj všetci !
Tak som sa po nejakých rokoch strávených medzi vami rozhodol napísať svoj príbeh. Predpokladám, že ľudí s mojou preferenčnou vekovou skupinou je tu minimum. Stalo sa mi totižto, že viacero ľudí v mojom okolí za pedofila pokladá aj človeka, ktorý sa zaujíma o dievčatá od 15 do 18 rokov.
Narodil som sa do disfunkčnej rodiny, otec bol alkoholik a ušiel tesne po mojom narodení mám ešte staršiu sestru s ktorou ale nemám dobrý vzťah žiarlila na mňa lebo som bol preferované dieťa. Keďže som sa narodil predčasne znamenalo to viaceré zdravotné problémy mám poškodený zrak takže som od štyroch rokov nosil obrovské okuliare vďaka ktorým som bol v škôlke za exota z tej škôlky si toho veľa nepamätám akurát neustále boje so spolužiakmi o autíčka, stavebnice atd.
Nástup do školy pre mňa znamenal zmenu prostredia pamätám si ako keby to bolo dnes skoro nikto s chalanov so mnou - tým najmenším obrýleným chlapcom nechcel sedieť. Tak ma učiteľka posadila k jednému krásnemu blonďavému dievčatku- bohužiaľ dnes už neviem ako sa malá slečna volala. Prežil som s ňou krásne dva roky v jednej lavici. V tretej triede prišiel nový spolužiak nazvime ho Jožko- bol to chudáčik z hrozných sociálnych pomerov ale stal sa po celú základku mojím jediným kamarátom a spolusediacim z lavice do konca deviatej triedy . Moja prvá láska v škole prišla zhruba v siedmej triede kedy som sa zapozeral do spolužiačky Mariany. Bol som z nej úplne hotový veď to asi každý pozná čo to s človekom urobí zamilovať sa v 13 rokoch. Rozmýšľal som ako jej mám naznačiť čo cítim, zvolil som starodávny spôsob lístočka- stalo sa čo nemalo pošta sa dostala do nesprávnych rúk a pred celou triedou vyšlo najavo že som do Mariany zamilovaný a zbylé dva roky som trpel ako pes miloval respektíve myslel som si to že to čo cítim je láska, k mojej milovanej, ale ona mi dávala hroznú sodu za to že verejne vyšla najavo moja náklonnosť k nej.
Keďže ako chronicky choré dieťa som každý druhý rok chodil na liečenie priedušiek – s pobytom v liečebni súvisí môj prvý erotický zážitok s dievčinou- písal sa rok 2000 fenomén Y2K sa nekonal, v telke fičal seriál Kobra 11, New yorské paneláky ešte stáli, v dopravných lietadlách sa mohlo fajčiť a hlavne ja som na liečení spoznal jedno prekrásne snedé 13 ročné dievča so smaragdovo zelenými očami pravdepodobne bola polorómskeho pôvodu ale mne to bolo vtedy absolútne jedno, keďže to bolo jediné dievča ktoré moje city opätovalo a tak sme prežívali svoju prvú lásku ako sa len dalo v rámci tej liečebne - raz v noci si vliezla ku mne do postele a nechali sme tomu voľný priebeh - boli nejaké letmé dotyky aj na intímnych miestach ale nič viac sa nestalo - ja som síce cítil vzrušenie ale nechcel som jej ublížiť. Skončilo liečenie aj prázdniny a ja som bol zase na základke, kde to bolo peklo na zemi.
Tak základnú školu som úspešne vychodil a začal chodiť na gympel, ktorý som síce nemusel ale aspoň bolo v triede 22 dievčat. V deviatej triede základnej som sa dostal k novému hobby lezeniu na umelé steny- chytilo ma to a konečne som okolo seba mal partiu chalanov, ktorý ma brali takého aký som a mal kamošov. V škole som sa snažil zbaliť nejaké dievčatá ale neúspešne. V poslednom ročníku si ona našla mňa- malinká spolužiačka dajme jej meno Barborka sa ma spýtala či by som šiel s ňou do kina - predstavte si dievča pozýva chlapca do kina je to totálne ujeté nie? Mali sme svoj prvý vzťah vodili sme sa za ručičky po meste ale v škole sme sa tvárili akože spolu nechodíme – toto bol jej nápad aby sme sa v škole k sebe nepriznávali lebo sa bála rečí že ju ako slušné dievča budú ohovárať že so mnou spí. Áno bola moja prvá s ktorou som niečo mal , prežili sme spolu svoj prvý sex a ku koncu školy sme sa milovali už takmer denne – to že to zostalo bez následkov pokladám za malý zázrak, budúcnosť sme neplánovali a žili zo dňa na deň, bolo to krásne ale všetko pekné muselo raz skončiť - maturita a naše cesty sa proste rozišli . Každý skončil na inej výške v inom meste. A tak sa dostávam do Ďalšej kapitoly svojho života a tou je môj život na vysokej škole.
Výška dodnes sa neviem rozhodnúť či to bola dobrá voľba, ja technicky založený človek som išiel na humanitnú školu. Ale konečne som vypadol z domu spod rodičovskej kontroly a našiel úplne nový svet plný párty alkoholu nejakých náladových drog a rozhovorov v podstate o ničom ale pre mňa čo som pred tým bol doma o 20.00 to bolo niečo neskutočné. Chytil som sa partie, ktorá kalila 4 krát do týždňa a nezaujímali ich nejaké dôsledky svojich činov. Zistil som aké je jednoduché dostať nejakú slečnu zo stredoškolského intru do postele- stačí navodiť správnu náladu tie žabičky šli po alkohole a drogách ako divé choval som sa k nim úplne hnusne ako keby to boli iba nejaké hračky pre mužov a nie ľudské bytosti- vtedy som si vravel a ospravedlňoval sa sám pred sebou veď to chcú v podstate samé keď sa chovajú ako také malé štetky, do dneska mi zostala v pamäti jedna chata kde padli už úplne všetky zábrany a nakoniec sme všetci účastníci- 5 chalanov a 4 dievčatá skončili na jednej hromade a spali každý k každým- toto už bolo riadne cez čáru.
Ak by som v takomto živote pokračoval aj ďalej skončil by som minimálne na JIPce ak nie na cintoríne ale ako to už býva stalo sa niečo nečakané- do môjho života vstúpila Ona- dievča s veľkým D nazvime ju Erika- náhodou si sadla vedľa mňa na prednáške a ja som v momente vedel že je to tá pravá , ktorú som v živote hľadal. Bol tu ovšem problém Erika neznášala alkohol a samozrejme si všimla že som častejšie v podnikoch a na párty ako škole . Ja som samozrejme sa ju snažil zbaliť ale vytrvalo ma odmietala kvôli životnému štýlu. Pochopil som že sa musím zmeniť drogy šli do kanála , štyri párty za týždeň som redukoval na jednu, alkohol odmedzil na pivo. Chodil som za ňou stále a stále znovu a nakoniec na 99 pokus povedala že mi teda jednu šancu dá, aby som dokázal, že ju mám rád. Predstavte si môj život sa totálne zmenil- prestal som úplne piť, začal chodiť s Erikou do kostola - ja neznaboh, chodili sme spolu do divadla, na čundre, bývali v jednom byte. Takto sme si spolu žili skoro tri roky a ja som už počul svadobné zvony kedy sa v mojom živote nevyskytlo zasa jedno veľké ale u Eriky začali prejavovať príznaky nejakej psychickej choroby bola čoraz smutnejšia a aj o dianie okolo sa zaujímala čoraz menej . Jedného dňa bolo to presne 11.1.2012 som ju našiel v kúpeľni na pokraji smrti- zjedla asi všetky lieky čo sme doma mali. Nasledovala sanitka výplach žalúdka, psychiatria, policajný výsluch mňa – policajti boli dosť nepríjemní správali sa ku mne ako keby som jej to urobil ja. Až neskôr som sa dozvedel od psychiatra že dôvodom tej demonštračky bola bipolárna porucha Eriky diagnóza o ktorej som dovtedy nepočul. Toto bol začiatok konca nášho vzťahu , už som k nej nedokázal nájsť cestu späť.
Moja dušička zostala rozbitá na 1000 kúskov a odvtedy som zostal úplne sám, u som si nenašiel partnerku a posledných cca 5 rokov ma priťahujú mladistvé slečny , nechápem tomu – kedysi som sa pozeral na staršie dievčatá a ženy a rovesníčky mi pripadali neatraktívne ale dnes sa na ženu nad 25 rokov na kúpalisku alebo v mhd nepozriem pripadajú mi staré a neatraktívne a príliš umelé. Je tu jedna výnimka- vo svojej súčasnej práci mám kolegyňu, ktorá napriek svojmu dospelému veku stále vyzerá na 15 rokov a svojím detským vzhľadom ale tiež trochu aj osobnosťou ma neskutočne priťahuje takže uvidíme v budúcnosti ako to medzi nami dopadne. Celkovo môžem povedať, že ma na mladistvých zaujímajú hlavne dokonalé a mladé telá , spontánnosť ich jednania a neriešia budúcnosť, žijú prítomným okamihom nie ako my dospelí riešime furt pôžičky a dovolenky ako keby sme zabudli že aj kedysi sme boli deti a pubescenti. Viem, že asi ťažko si nájdem 16 ročnú frajerku ktorá so mnou bude z čistej lásky ale treba dúfať, lebo nikdy nevieme čo sa stane za deň, za mesiac za rok.. Ďakujem že ste vydržali čítať až sem
*yes*
Uživatelský avatar
Filip
Člen skupiny ČEPEK
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 3
ve věku do: 23
Výkřik do tmy: Dieťa je ako kvetina, keď ho odtrhneš, zvädne.
Příspěvky: 507
Dal: 661 poděkování
Dostal: 337 poděkování

Re: Životný príbeh jedného hebefila

Nový příspěvek od Filip » pondělí 17. 6. 2019, 15:45:57

Tak dúfam že ti to s tou kolegyňou vyjde. :)
Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host