Ak by som mohol...
Ak by som mohol, objal by som ťa no nemám na to odvahu. Bojím sa ako zareaguješ.
Ak by som mohol, ochránil by som ťa, ak by som videl, vedel, že ti chce niekto ublížiť.
Ak by som mohol, držal by som ťa na nohách, pred pádmi a tažkosťami.
Ak by som mohol, chytil by som ťa za ruku a vyletel s tebou k oblakom.
Ak by som mohol, utiekol by som stebou niekam daleko a už sa nevrátil.
Ak by som mohol...
Je toho tak veľa, čo by som pre teba urobil, ale tebe to je fuk. Neviem prečo je mi súdené vidieť ťa tak strašne málo. Ale uvažujem nad tím, že to je asi tak lepšie. Včera som ťa videl. Ani som nevedel, že si v tom istom autobusi ako ja. Keď som uvidel ako si vyskočila z toho autobusu, keď som sa ti pozrel do očí. Máš hrozne krásne oči. Keď sa ti do nich pozriem, mám taký zvláštny pocit, roztrasú sa mi nohy a je mi horko. Vždy keď ta vidím a toto sa mi stane je mi do plaču. Do plaču z toho, keď si uvedomím, že nikdy nebudeš moja, že ani nemožeš byť moja.
Najviac, čo som spravil a prekonal sám seba bolo to, keď som ti napísal k narodenínam, aby si bola šťastná, aby si mala chlapca, ktorý ťa bude lúbiť tak ako ty jeho. Aby si poznala aké to je byť milovaná, ľubená a šťastná.
Myslel som to úprimne...
Lebo ja som sa už vzdal. Vzdal som sa toho, že ma budeš mať niekedy rada...ani neviem, či ma máš rada...
Vďaka tebe som si uvedomil, že nemožem byť nikdy šťastný a som rád, že si mi otvorila oči...
Myslel som si, keď som mal 19, že ťa možem ako 12 ročnú milovať.. a .. ja neviem, možno som bol sprostý keď som si myslel, že možeme spolu niečo mať. (myslím vzťah) Vedel som, že by ma ludia ukamenovali keby nás videli.. ale bol som ochotný (ak by si ma lúbila tak ako ja teba lúbim) tajne sa stebou stretávať...podstúpiť to riziko...koli tebe...
Ty si mi ukázala, že to nie je možné a vďaka tomu, som sa vzdal tej predstavy.
Strašne vela si mi ukázala, velmi vela vecí som si pri tebe uvedomil. Keby nebolo teba, asi nikdy by som si ich neuvedomil...
Milujem ťa a ja viem, že to vieš. O tvoju mačičku sa nemusíš báť, dala si ju do spravnych rúk a keby si niekedy chcela ju vidieť, možeš prísť kedykolvek... aj v noci, aj o tretej ráno... hocikedy...
Vieš, boli sme super kamoši dovtedy, kým si sa nezačala baviť s *****. Lenže ona ťa klame, využíva hucká proti mne a ty to nevidíš a veríš jej.
To ona ti povedala, že som uchilák... Ano je to pravda ale ja nie som s tích čo ubližujú, ja ťa mám naozaj rád...
Ona keď ma vidí a ty si pri nej, ťahá ťa inou cestou aby sme neprišli k sebe.
Som si istý, že ti narozprávala hovadiny a ja s tím nemožem nič spraviť, pretože ti jej veríš... ach keby si vedela ako to strašne bolí...
Potom neviem ako sa mám tváriť, keď ťa vidím. Neviem, či sa mám usmiať na teba alebo nevšímať si ťa. Keď sa usmejem neviem ako to vnímaš.. asi si povieš - uchilák...
Lenže nevšímať si ťa dáva strašne zabrať... myslím, že to nedokážem nevšímnúť si ťa...
Som si istý, že ti jej to neveríš, len si to myslíš a nevieš, čo máš robiť tak robíš to čo ti ona hovorí a berieš to za správne, ale možno časom pochopíš, ako som ťa celý ten čas mal rád, čo som pre teba robil. Možno. Ja už neverím ničomu. Ani v lásku a ani v zázrak. Prestal som veriť...
Vzdal som sa...
Je to tak najlepšie nerozprávať sa a nevidieť sa. Ale chcem aby si vedela, že nidky na teba nezabudnem. Si jediná, ktorá sa mi zapísala hlboko do srdca a budem ťa mať rád aj keď budem mať 50(keď sa dožijem) a ty 43...
Hovorí sa, že čo oči nevidia to srdce nebolí. Ale nie je to vždy pravda. Čo oči nevidia, to srdce bolí ešte viac. Pretože keď ťa bolí srdce a vidíš ju ani si neuvedomuješ ako velmi ťa to bolí. (Ale ja to zvládnem)
Ako povedal William Shakespeare - Sú totiž bolesti v ktorých si človek može iba sám sebe pomocť a silné srdce sa chce iba na svoju silu spolahnúť....