Bolesť

Životní příběhy lidí, jež byli zneužiti v dětství, které byly zveřejněny na titulní straně webu. Mnohé další, avšak na webu nezveřejněné, je možné nalézt v sekci Životní příběhy v sekci pro registrované. Mějte na paměti, že chcete-li zveřejnit svůj příběh na titulní straně webu, stačí napsat na redakční e-mail: redakce@pedofilie-info.cz.
Uživatelský avatar
exitlight

Bolesť

Nový příspěvek od exitlight » čtvrtek 17. 10. 2019, 20:09:16

Si čudný. Iný ako další cudzí ľudia. Pozoruješ ma. Si často príliš blízko.

Si tam kde by si asi nemal byť. Prečo si tam za plotom, pri škole, v tej ulici. Si viac sused ako člen rodiny. Nerozprávaš. Tvoja tvár je iná. Pozeráš sa.

Nemám ťa rád ale si asi rodina. ZŠ má telocvičňu prenajímanú, päť zástavok MHD vzdialenú. Čakám na zástavke, telocvik bola posledná hodina. Na chrbte mám aktovku a v rukách vrecko na telocvik. Zastavíš autom pri zástavke. Otváraš predné dvere. Voláš ma dnu. Tvrdíš že ma odvezie domov. Pre iné, bohaté deti je bežné že ich rodičia vozia autom do školy. Nikdy predtým si ma neviezol autom. Často som ťa ale videl. Často si spomalil ked si šiel okolo ale pokračoval si ďalej. Nepamätám sa prečo bol ten den iný. Spoj mi ušiel. Bolo na zástavke málo ľudí? Bol som tam sám? Poznal si moj rozvrh? Vedel si že tam budem? Nepoznal som tvoj zámer. Nepoznal som aký si. Nastúpil som.

Nepamätám sa čo si mi hovoril ani čo som odpovedal. Pozoroval som oknom známu trasu. Nezastal si na zástávke kde som vystupoval. Pokračoval si ku škole. Ďalej. Do lesa. Spozoroval som že si nervózny. Bol stredtýždeň. V lese nebolo veľa aút. Zašiel si na štrkové odpočívadlo ale pokračoval si až do lesa. Pod stromy. Do tmy. Obzeral si sa oknami. Rozprával si na mňa. Začal som sa báť. Bol som paralizovaný. Dotýkal si sa ma. Moju aktovku a tepláky si nechal na prednom sedadle. Mňa si ako neživú vec preložil na zadné sedadlá. Preliezol si pomedzi sedadlá ku mne. Rýchlo si prekonal všetky bariéry môjho odporu, hranice prijateľnej blízkosti, dotykov. Cez moju neistotu, podozrenia a strach si prešiel ku násiliu a veľkej bolesti. Je to zlé. Je to veľmi zlé. Netuším čo sa deje. Nemám tam byť. Som zranený. Môj odpor je prekonaný silou. Moje ruky neposkytujú dostatočný odpor. Zapieram sa nimi do kože sedačiek. Pozerám sa zadným oknom. Cez slzy vidím svetlo prechádzajúce cez konáre. Rozmaznaný obraz. Ťažko dýcham cez vzlikanie. Cítim pach jeho dychu. Jeho ruky pod mojou flanelovou košeľou. Stiahol mi nohavice. Jeho ruky. Drsné, silné. Odhalil sa. Jeho váha ma ťaží. Jeho rifle ma režú na stehnách. Moje nohy mi bez odporu prekĺzavaju bokom. Nemôžem ho odstrčiť, kopnúť. Dotýka sa ma tam dole. Berie si moje telo.

Cítim, vnímam, prežívam. Silná bolesť. Pach. Ťažoba. Môj potlačený odpor. Železná klietka. Každá snaha použiť svaly, márna. Bolí ma moje vnútro. Bolí ma žalúdok. Ťažko sa mi dýcha. Skončil. Obliekol ma. Pozoroval ma a začal sa opäť rozhliadať. Niečo hovoril. Hlasno a vyhrážne. Vystúpil si. Vytiahol ma von. Položil ku mne aktovku a vrecko na tepláky. Poobzeral sa. Niečo si povedal. Nastúpil do auta. Naštartoval. Od kolies poodletoval štrk ku mojim nohám. Auto spustilo pri odchode konáre ktoré ma skoro zasiahli. Ostal som v lese sám. Pod lúkov kam chodila školská družina po vyučovaní. Poznal som to tam. Býval som na tej lúke aj päť krát do týždňa. Ostával som pod stromom. Počul som svoj dych a hučanie krvy v ušiach. Opieral som sa. Triasol som sa. Plakal som. Ako slaboch. Ako hlupák. Draho som sa poučil. Vedel som že do jeho auta už nikdy nenastúpim. Už nikdy pri mne nezastal autom. Často ale spomaloval keď prechádzal okolo mňa. Keď som bol sám. Našiel iné spôsoby. Ulovil ma na iných miestach. Nadobudol istotu a vytvoril zvyk. V mieste môjho domova. Tam kde som mal byť v bezpečí. Vyhrážal sa. Vydieral ma. Používal násilie! Celé tri roky. Príliš často. Nezvykol som si. Nevzdal som odpor. Keď som mal 13 rokov ukončil som to. Prichádzal ale mne už to bolo jedno. Zobral som dva veľké kuchynské nože. Dlhé ako moje moje predlaktia. Postavil som sa mu. Prichádzal s hnevom v očiach. Chtivo. Mal zaťaté ruky v pästiach a bolo by to opäť raz horšie. Ja som mal ruky za chrbtom ale vykrútil som ruky tak aby čepele nožov pretŕčali spoza môjho chrbta. Spozoroval že držím nože. Ja som v jeho očiach zbadal strach. A nenávisť. Vyhrážal sa ako toľko krát predtým. Ponižoval ma verbálne ako mnohokrát predtým. Už ale neurobil ani krok vpred. V ten deň to skončilo. Ešte ma pár krát chytil. Ked som nemal zbraň na moju obranu v rukách. Zbil ma. Moje telo už ale nedostal. Porazil by ma. Akú som mal šancu vyhrať? Mohol som sa chopiť nožov skôr? Bol by som ho poranil? Zabil by som ho? Prekonal by ma a zabil by ma on? Odhalila by sa celá pravda?

Článek byl zveřejněn na webu.
Článek má pokračování.
Uživatelský avatar
Mathias8
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 7
ve věku do: 14
Výkřik do tmy: Deti nepotrebujú vždy rady.
Občas potrebujú iba ruku,
ktorá pohladí. Ucho, ktoré
vypočuje a srdce, ktoré porozumie.
Příspěvky: 743
Dal: 171 poděkování
Dostal: 363 poděkování

Re: Bolesť

Nový příspěvek od Mathias8 » čtvrtek 17. 10. 2019, 21:45:03

Ahoj. Velmi si vazim, ze si nasiel odvahu to napisat. Nie kazdy to dokaze ale ty si to dokazal.

Neviem kolko mas teraz rokov a ci toto citas, ale ak ano velmi ta prosim, aby si to povedal niekomu dalsiemu. Trebars niekomu, komu doverujes alebo rodicom alebo na policii. Najdi v sebe prosim este aspon kusok odvahy a urob to.. pretoze je dost velka pravdepodobnost, ze to co urobil a robil tebe urobi aj niekomu dalsiemu. Urob to aspon pre tie druhe deti. Prekonaj v sebe strach. Ak to dokazes uz nikdy ti neublizi.. nikomu neublizi a ty sa budes slobodnejsi ver mi.
Uživatelský avatar
Silesia
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Chlapci
ve věku od: 8
ve věku do: 13
Příspěvky: 725
Dal: 342 poděkování
Dostal: 150 poděkování

Re: Bolesť

Nový příspěvek od Silesia » pátek 18. 10. 2019, 21:20:36

Mrzí mě cos prožil. Je to děsivé. Je mi líto, že se tak někdo dovedl chovat. Zvládáš to? Má ti kdo pomoct?
Uživatelský avatar
exitlight

Bolesť II

Nový příspěvek od exitlight » neděle 20. 10. 2019, 11:50:49

Lovil si ma a ja som sa neubránil, mal som iba 10 rokov
V tú noc v hoteli si ma znásilnil aj keď som sa ďaleko od domova cítil bezpečne
Bál som sa prejsť tou tmavou chodbou ale wc bolo na jej konci pri schodisku
Zľakol som sa ked si za mnou vošiel, poznal som ťa
Pritlačil si ma o kachličky nad žlabom ktorý tam bol namiesto pisoárov
Pomočil som sa od bolesti ale tebe to bolo jedno
Rukou si mi tlačil na tvár tak silno až mi začala tiecť krv z nosa
Potrhal si ma a pošpinil si moje vnútro
Ked si mi násilne ukradol čo patrilo iba mne
Pustil si ma do toho žľabu a ušiel si
Boli ti jedno či tam umriem
Stále si pamätám tvoj pach, pach tvojej špiny aj silnú vôňu mydielok a moču
Pamätám sa ako som sa snažil dýchať a prestať triasť
Ako bolesť pulzovala aj ked už si bol preč
Nemohol som prestať plakať ani vstať
Nohy sa mi triasli tak že som stál iba pridŕžajúc sa umývadla
Ako som v umývadle čistil moje detské pančuchy
Bál som sa výjsť na chodbu ale ty si tam už nebol
V izbe som nezaspal ale odpadol ked sa mi dych upokojil
Hneď další den sa školský výlet končil, bol si informovaný
Učiteľka kontrolujúca obsah kufra podľa zoznamu našla
Pančuchy, mokré, krv na béžovej tak očividná
Nezaujímala sa a nepomohla tomu chudobnému decku bez ceny
Ja som sa zbavil toho dôkazu proti tebe
Ty si ma vždy našiel a zobral si mi všetko
Čaká ťa nenápadný zvyšok života
Ja čakám iba na ten deň keď budem mocť ujsť pred tvojou tvárou v mojich snoch
Pred pocitom na vracanie ked si spomeniem na tvoj pach

Článek byl zveřejněn na webu.
Článek má pokračování.
Uživatelský avatar
exitlight

Bolesť III

Nový příspěvek od exitlight » neděle 20. 10. 2019, 16:35:31

Chaos je to čo vnímam. Vyplňujúci priestor. Obežné dráhy planét, galaxie, vesmír. Mŕtvy priestor. Len chaoticky poletujúci mŕtve trosky hmoty a príležitostná anomália života. Ľudstvo hľadá poriadok a zákony dúfajúc v účel. Dôkaz zmyslu. Nádej. Ja vnímam smrť. Chaotické následky. Veľký tresk? To nebol počiatok ničoho. Bol to záver. Ten život ktorý hlúpo považujú za zrod je iba pozostatok niečoho čo už nieje. Zaniká. Život bojujúci ale vždy prehrávajúci. Plný bolesti. Nie pôrodné bolesti ale bolesti zániku. Umierania nie smrti. Bolesť ako následok vzdoru proti tomu nie iba nevyhnutnému ale aj správnemu. Smrti.
Hľadáme nádej vo vierach plných lží ale ani nádej si pri našej ničotnej inteligencii nedokážeme vyklamať. Chceme niečo. Niečo po smrti?
Reinkarnácia. Ďalší život na umieranie? Mizivá percentuálna šanca, narodiť sa do bohatej, zdravej a šťastnej rodiny. Skôr by sa človek znovu narodil v Číne alebo Afrike a ten život by bol trestom.
Katolícke nebo. Koľko katolíkov žije tak že by skôr neskončili po smrti v pekle?
99 panien? Panny došli.
Nirvána, znovuzjednotenie s božskou entitou, prípadne len duchovná, nefyzická existencia. Cudzia forma existencie oslobodenej od telesných túžob ale hlavne bolesti, strachu a umierania? Neempiricky nereálne.
Nekonečná snaha klamať sa a dúfať v pokračovanie existencie.
Aj ja by som chcel dobrotivého Boha poskytujúceho nádej. Aspoň nádej.
Som však realistický viac ako skeptický. Zvyškový život. Omyl. Zostatok niečoho bývalého. Žiadny priamy zámer. Žijem krátko. Takmer 40 rokov.
Hľadal som Boha. Hľadal som Diabla. Uvedomujúc si moju bezvýznamnosť, hľadal som v hľadaniach hodnotnejších ľudí, v histórii. Nenašiel som. Žiadne stopy, zázraky. Východ slnka, zrodenie dieťaťa, príroda, mozog, oči. To mi nestačí. Neveriaci Tomáš. Čo mi môže dať taká entita? Život večný! To je tá méta ľudstva. Moc nad smrťou.
Na svete je 8 miliard ľudí a ťiež veľké číslo tých čo už umreli.
Lazar umrel a bol vzkriesený. Nakoniec ho ale smrť dostihla. Ježiš umrel a bol vzkriesený. Pár tisíc rokov už ale neodpovedá.
Takže dvaja ľudia v histórii prekonali smrť čoho som nebol svedkom ja ani nikto kto aktuálne žije. Pritom sa bijú do pŕs a zabíjali by aby som tomu veril.
Nepotrebujem katolíckeho dobrotivého božika a nebíčko na obláčiku. Stačil by Boh poskytujúci význam, spravodlivosť a pomoc. Oslobodenie od smrti.
Nenašiel som nič. Žiadny boh, diabol, anjel, náznak vyššej formy, inteligencie. Len všadeprítomný chaos. Bezzmyselnosť. Náhodilosť.
Zlo iba to ľudské. Dobro iba to fiktívne, románové, náukové.
Nad tým všetkým na tróne, piedestále stojí večná a nemenná. Božská ale neustále sa dokazujúca. Skutočná. Pretrvávajúca. Dôkladná a dôsledná. Bezchybná. Poskytujúca jedinú istotu. Jediné náboženstvo. SMRŤ!
Ako veriaci veriac v rôzne bludy tak ja dúfam v smrť. V jej oslobodzujúcu definitívnosť. To všetko v čo ľudstvo verí a dúfa. V niečo čo im umožní pokračovať v existencii. To je to čoho sa ja obávam. Ako Hamlet. Zomrieť, spať, možno snívať a práve v tom je zrada. Nemať strach z toho čo je za smrťou. Koľko dní života je takých dobrých ako noc ked človek spí tak že nemá žiadny sen. Smrť. To je posledná nádej. Je uchopitelná. Vidíme ju. Máme o nej množstvo dôkazov. Osobne som jej bol svedkom. Je tak reálna ako žiadne náboženstvo a pritom ju ľudia neuctievajú. Odvracajú sa od nej. Nechcú na ňu ani myslieť.
Ja stojím na jej hranici a necítim sa sám.

Článek byl zveřejněn na webu.
Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host