Jsi pedofil ochotný věnovat trochu času vyplňování dotazníku ohledně tématu pedofilie? Vyplň prosím dotazník k výzkumné části seminární práce!

Pedofil nie je vždy sexuálny násilník (Pluska.sk)

Reakce na články z médií (tisk, rozhlas, televize, internet, ...) a diskuze o nich.
Uživatelský avatar
DeepInHeart
Registrovaný uživatel
Pohlaví: Muž
Líbí se mi: Dívky
ve věku od: 2
ve věku do: 15
Výkřik do tmy: Nikdy nevieš aký si silný, až kým byť silný je posledné čo ti ostáva
Příspěvky: 74
Dal: 9 poděkování
Dostal: 25 poděkování

Pedofil nie je vždy sexuálny násilník (Pluska.sk)

Nový příspěvek od DeepInHeart » čtvrtek 29. 11. 2012, 7:39:14


Paušálne označovanie všetkých páchateľov sexuálnych zneužití detí za pedofilov považujú odborníci za zavádzajúce.Nazačiatku o sebe nepochyboval. Bol presvedčený, že je ako ostatní, že je ako väčšina. Prvé heterosexuálne porno si vychutnal a dosiahol aj vyvrcholenie. Zhruba v trinástich rokoch sa z jeho sexuálnych fantázií začali vytrácať dievčatá a nahradili ich chlapci. Najprv to boli len o čosi mladší spoluhráči z futbalu. Na zimnom sústredení sa prvýkrát zamiloval do chalana o rok mladšieho, dokonca si pod perinou vymenili zopár nežností a dotykov. Uličník, ako sa nazval autor príbehu zverejneného na internetovej stránke www.pedofilie-info.cz, nadobudol presvedčenie, že je homosexuál.

Na zoznamovacom portáli pre gayov si založil profi l a v snahe presvedčiť samého seba, že patrí k nim, hľadal rovnako starého partnera. Nikto ho však neoslovil. S pribúdajúcimi rokmi si začal uvedomovať, že vekový rozdiel medzi ním a objektmi jeho túžby sa zväčšuje. Kto je, pochopil počas jedného leta, keď sa zaľúbil do jedenásťročného chlapca. A musel si priznať, že je pedofi l. Nasledovali depresie, pocity úzkosti, stratil cieľ, zmysel života... Vyrovnať sa s tým, že patrí k démonizovanej skupine pedofi lov, nebolo jednoduché. A to nielen pre neho samotného, ale ani pre jeho najbližších. Napokon sa so sebou zmieril. V súčasnosti študuje na vysokej škole a vie, že deťom by nikdy neublížil. Napokon, ktorý normálny človek by ubližoval tým, ktorých miluje. Príbeh dvadsiatnika s prezývkou Uličník je jedným z mnohých, ktoré pedofi li zverejňujú na spomenutej internetovej stránke. A vyvracia v spoločnosti stále živý mýtus, že pedofi l rovná sa násilník ubližujúci tým najbezbrannejším - deťom. „Pedofi li nie sú tí, ktorí ubližujú deťom, ale, naopak, sú tí, ktorí im môžu pomôcť, či už ako spisovatelia, učitelia, alebo bútľavé vŕby, ktoré ich vždy vypočujú a budú ich akceptovať ako seberovných,“ uzatvára svoj príbeh Uličník. Jeho spoveď však s najväčšou pravdepodobnosťou verejnosť nepresvedčí, aby všetkých pedofi lov nehádzala do jedného vreca. Už len preto, že v centre dospelých jedincov sú ľahko manipulovateľné deti. Už len preto, že každý z nás vie, čo s ním dokážu urobiť neuspokojené pudy. Nemali by sme však zabúdať, že nikto z pedofi lov si svoj „údel“ dobrovoľne nevybral. Narodil sa s ním a musí sa s ním naučiť žiť. Tak, aby neubližoval sebe ani ostatným.

Kto je pedofil

Jednoznačná a vyčerpávajúca definícia pedofílie neexistuje. Pedofília býva označovaná za sexuálnu deviáciu či poruchu sexuálnej preferencie, pri ktorej sú objektom záujmu deti, spravidla v predpubertálnom veku, teda chlapci a dievčatá od päť do dvanásť rokov. Pedofi l je zvyčajne defi novaný ako jedinec pociťujúci erotickú náklonnosť k osobám bez vyvinutých sekundárnych pohlavných znakov. Odborná verejnosť sa však zhoduje v jednom - pedofi l neznamená automaticky páchateľ se xuálneho deliktu na dieťati. Potvrdzujú to i nami oslovení odborníci. „Väčšina pedofi lov uspokojuje svoju úchylnú sexualitu celoživotne formou masturbácie, ktorá je sprevádzaná sledovaním fi lmov či fotografi í detí alebo len predstavami a fantáziami detí, ktoré pri rôznych príležitostiach videli,“ hovorí sexuológ Robert Máthé. Zdôrazňuje, že ak dotyční jedinci zostanú pri tejto forme uspo kojenia, nikomu neškodia. Sexuológ Ivan Kubiš rovnako odmieta čierno-biele videnie sveta, v ktorom sú pedofi li automaticky tí zlí. Pripomína Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch Americkej psychiatrickej asociácie, ktorý pri defi nícii pedofila nevyžaduje reálne uskutočnenie sexuálnych aktivít s dieťaťom. Zároveň však odmieta „snahy o romantizáciu myšlienok pedofi lov a ich ospravedlňovanie“. Upozorňuje, že nie každý pedofi l dokáže zvládnuť svoje predstavy. „Odborník je ten, ktorý pomáha chorým ľuďom zvládnuť choré myšlienky. A skutočný pedofi l je chorý. Preto je správne skôr neromantické odporučenie návštevy odborníka,“ dodáva.

Koľko je pedofilov

Určiť podiel pedofilov v spoločnosti je pomerne náročné, keďže popri erotickej náklonnosti zahŕňa aj netelesnú, emocionálnu rovinu, pričom tá prvá sa nikdy nemusí navonok prejaviť. Napokon, pojem pedofil má svoj pôvod vo dvojici starogréckych slov paidos, čo znamená dieťa, chlapec, a fileo - milovať. Neznamená to síce, že láska pedofila nie je zároveň láskou partnerskou, erotickou. Tá však môže zostať v rovine nikdy neuskutočnených fantázií. Výskyt pedofílie v populácii sa odhaduje na percentá až desatiny percent. Viaceré zdroje uvádzajú čísla v rozpätí od jedného do dvoch percent. Kubiš upozorňuje, že väčšina výskumov je zameraná na genitálne prejavy pedofílie. „Citové a vzťahové prejavy pedofílie nevieme v podmienkach výskumu presne metodologicky odlíšiť od všeobecne v spoločnosti akceptovaných prejavov citov a vzťahov,“ dôvodí. V praxi to znamená, že sondy zamerané na pedofíliu zaznamenávajú iba zlomok prípadov. O pedofílii žien sa vie podľa Kubiša ešte menej, keďže erotické prejavy u príslušníčok nežnejšieho pohlavia sú oveľa menej zrejmé a typické ako u mužov. „Citové a vzťahové prejavy žien voči vlastným aj cudzím deťom sú považované za prirodzené a normálne aj v takých prípadoch, keď sa považuje rovnaký prejav muža za nevhodný a podozrivý. U žien splývajú s materským inštinktom, v ktorom nachádzajú niektorí odborníci podobnosť s erotickou príťažlivosťou,“ hovorí Kubiš. Nikto dnes nevie povedať ani to, koľko pedofilných jedincov túžbe po erotickom kontakte s objektom svojho záujmu podľahne a koľko z nich to po celý život vydrží. Väčšina výskumov sa totiž zameriava najmä na páchateľov sexuálnych deliktov, nie na skutočný výskyt pedofilov v populácii. Sexuológ Kubiš v tejto súvislosti upozorňuje, že iba desatina páchateľov sexuálnych zneužití detí sú skutoční pedofili. Štúdie dokonca hovoria o dvoch až desiatich percentách. „Zvyšných deväť desatín páchateľov trpí poruchou osobnosti, agresivitou alebo závislosťou od alkoholu. Ide teda o nepravú, situačnú, príležitostnú alebo incestnú pedofíliu,“ uzatvára Kubiš. Napríklad vo väčšine prípadov incestu medzi otcom a dcérou je vraj otec situačným páchateľom, a nie skutočným pedofilom.

Čo hovoria zákony

Nič to však nemení na skutočnosti, že sexuálny styk s osobou mladšou ako pätnásť rokov je trestným činom. V prípade detskej pornografie sú podmienky ešte tvrdšie, na tieto účely je veková hranica posunutá na osemnásť rokov. Za prechovávanie detskej pornografie hrozí až dvojročné väzenie. Časť odborníkov upozorňuje, že istým riešením pre pedofilov by v tomto smere mohli byť erotické komiksy. Prvým krokom by však mala byť návšteva odborníka, ktorý poradí, ako problém zvládnuť. Neriešená či potláčaná pedofília totiž môže vyústiť do tragédie. Či už osobnej, ktorá bude mať podobu samovraždy, alebo sa dokonca dotkne milovaného objektu.
Odpovědět

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 3 hosti