Jabloňový sad (minipovídka)

Za mestom sa nadzádzal veľký jablkový sad. Cez jesenné dni sa v sade stretáva mnoho rodín s košíkmi a dobrými náladami. Platí tu len jedno pravidlo: Nazbieraj a zjedz, koľko zvládneš. Týmto pravdilom sa tu riadil úplne každý, teda, skoro každý. Dnešný rok tvoril výnikmu jeden malý tichý chlapec s priveľkým košíkom. Vyzeral, že je sám a neprekážalo mu to.

Nikto si osamelého chlapca nevšímal. Pokiaľ je všetko v poriadku, nikdy tomu nevenujeme veľkú pozornosť. Po chvíli sa chlapec zastavil v zbieraní popadaných jabĺk a ostal stáť na mieste ako socha. Ani tento moment si nikto nevšímal. Príliš zamestnané mysle okoloidúcich, rozprávajúcich, či zbierajúcich nevyhodnotili chlapcov postoj ako nevzyčajný, alebo hodný pozornosti.

Až keď začal chlapec vyberat z košíka jablká a ukladal ich na zem, až vtedy si získal pozornosť, ale iba osamelcov, ktorí neboli príliš rozptylovaní. Väčšina z nich len pokrútila hlavou, zdvihla obočie, ale na viac sa nezmohli. Len málo osamelcov pokračovalo v pozorovaní chlapcovho nezvyčajného správania.

Keď sa všetky jablka ocitli mimo košíka, nastala zase chvíľka chlapcovho pokoja a tentokrát sa pridal aj rozmýšľavý pohľad, plný tajomnosti a nezodpovedaných otázok. Pozornosť osamelcov sa pomaly vytrácala, chlapcove správanie prestalo byť zaujímave, ale predsalen ostal na ňom visieť jeden pár očí. Patrili starcovi s paličkou, ktorý sa musel pre každé jedno jablko s námahou zohnúť. Keď ho zdvihol a narovnal svoj starecký chrbát, poriadne si jablko prezrel, podrobil ho tej najdetailnejšej skúške a keď splnilo všetky očakávania, zase sa zohol a dôstojne ho položil do košíka medzi ostatné.

Tento zložitý, namáhavý a preň ho tak dôležitý postup zastavil kvôli neznámemu chlapcovi so zvláštnym štýlom zberu.

Po nepatrnom kývnutí chlapcovou hlavou sa jeho telíčko zohlo k zemi a začalo ukladať do košíka suché popadané lístie. Nato starec zanechal svoj košík s jablkami v tieni stromu a vydal sa smerom k chlapcovi. Až presvedčil oči zblízka, spýtal sa chlapca nechápavo: „Chlapče môj, prečo zbieraš listy miesto jabĺk?“

Chlapec sa zarazil, ale nezľakol. „Vy to nevidíte, dedo?“ Všetci ľudia zbierajú jablká…“ povedal tak jednoznačne.

„Pravdaže zbierajú. Jablká sú chutné, šťavnaté a zdravé. Majú dôvod ich zbierať, ale aký máš ty dôvod zbierať listy?“

„Vždy je dôvod, každý náš nádych má svoj dôvod a pritom ich spravíme viac, ako existuje hviezd,“ povedal chlapec veselo a rozprestrel ruky.

Starec ešte stále pozeral na chlapca a pre istotu sa oprel o svoju dverenú stareckú paličku. „Je v tom nejaký trik?“ spýtal sa odvážne.

Chlapcove šťastie akoby uniesol vietor. Prísne pozrel na starca a spustil: „Dedo, nie je to žiadny trik. Máte pravdu, jablká sú chutnejšie ako listy. Zdravšie aj šťavnatejšie. Ľudia ich zbierajú preto, lebo si ich vážia. Teda majú pre nich zmysel.“

Starec sa poškrabal po hlave, ale rozmýšľať neprestal.

„Ja chcem ukázať listom, že si ich vážim viac ako jablká aj napriek tomu, že mi nedajú ani zďaleka tak veľa ako jablká. Listy si zaslúžia väčší obdiv. Od jari až po jeseň neprestajne slúžia stromu. Nepýtajú sa na svoju odmenu. Proste slúžia a nečakajú obdiv ani pochvalu. Ale toto všetko robia len pre tie, ktoré si nakoniec ten obdiv získajú… Nie je to trochu nespravodlivé?“

Starec sa pousmial, no zrazu mu úsmev opadol, keď si listy a jablka prirovnal k ľuďom. Šokujúco pozrel na chlapca a zosmutnel. „Máš pravdu,“ pošepol, pretože na viac sa nezmohol.

Chlapec zdvihol plný košík nad hlavu a prudko ho prevrátil. Suché listy nepadli na zem, ale pridali sa k tancujúcemu vetru a nechali sa unášať nad všetky jablká pritisnuté k zemi. Potom sa svižno obrátili k oblohe a zmizli v diaľke. Chlapec sa obrátil s úškrnom na starca, ktorý si musel dať dole okuliare, aby si utrel stekajúcu slzu. Skôr, ako si okuliare znova nasadil, chlapec bol preč, ale košík tam ostal, kým ho niekto znova nenaplní.

Starec nasypal do prázdneho košíka líste, ale každý jediný lístok si pozorne prezrel a preskúmal. Potom ho s ešte väčšou dôstojnoťou položil do košíka. Vzal aj jeho košík s jablkami a vybral sa domov s dvoma rôzne veľkými, rôzne ťažkými, rôzne vzácnymi a pritom tak dôležitými košíkmi.

Komentáře k povídce

Příspěvek byl publikován v rubrice Naše tvorba, povídky. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.